V móde je prirodzenosť a tú vidíme všade, bez ohľadu na to, či ide o kozmetiku, potravinové výrobky, terapie či dokonca obyvateľstvo a odevy. Nie je to v ničom prekvapujúce, nakoľko zoči-voči narastajúcej neistote týkajúcej sa nežiadúcich účinkov niektorých chemických produktov na zdravie či prostredie sa nám príroda javí ako „istá hodnota“. Ale každý, kto hovorí „hodnota“, zároveň myslí aj na „obchodný záujem“ a, bohužiaľ, ten nejde ruka v ruke s realitou, najmä nie v kozmetike. Slovo „fake“ sa v médiách spopularizovalo – bude zajtra základom prírodnej kozmetiky?

OD „RASTLINNEJ“ KOZMETIKY K CERTIFIKOVANEJ KOZMETIKE

Po dlhé storočia sa definícia kozmetiky týkala prírody: prípravky (aby sme nemuseli použiť slovo „formulácie“, čo nie je správny výraz) vo všetkých civilizáciách boli vytvárané z minerálov (íl, oxid železa, oxid zinočnatý alebo titaničitý, polodrahokamy a pod.), rastlín (oleje, esenciálne oleje, extrakty z listov, kvetov, koreňov a pod.), prírodných látok (kohútí hrebeň, tuk z hovädzieho alebo bravčového mäsa, výťažky placenty alebo embryí, med, mlieko, smotana, hodvábny prášok, konské sérum, pižmo v parfumoch … neskôr kolagén, elastín, keratín, aminokyseliny, košenila atď. a – našťastie, už dlho nie – moč, krv, drvený roh, vtáčí trus, byvolia žlč a ďalšie „vtipné veci“ tohto druhu).

Priemyselná chémia neskôr priniesla technologické vylepšenia – bolo by nečestné to popierať – a konzistentnú kvalitu surovín a ich vlastností. Vo všeobecnosti možno povedať, že po období empirizmu a tradičných produktov sa veda oveľa viac zamerala na kozmetiku a využila skúsenosti v rámci tých najmenších biologických mechanizmov (bunkových či molekulárnych) a použila aj kvalitatívnu objektivizáciu formúl (účinnosť a bezpečnosť).

Už z definície vyplýva, že „veda napreduje“. Uvedomili sme si, že nad rámec zákazu – ktorý sa vo všeobecnosti javí ako bezproblémový – na „viditeľne“ málo odporúčané produkty a/alebo ingrediencie kvôli ich toxickému, dráždiacemu alebo alergizujúcemu krátkodobému či strednodobému efektu, je potrebné stanoviť ich možný dlhodobý efekt. Dnes, okrem krátkodobej, strednodobej a dlhodobej toxicity v pravom zmysle (pre zjednodušenie použijeme výraz „jedovatý“ efekt) poznáme čoraz lepšie aj karcinogénne účinky (ktoré napomáhajú objaveniu sa rakoviny), kancerogénne účinky (napomáhajú šíreniu sa rakoviny), mutagénne účinky (spôsobujú mutáciu v DNA molekule), teratogénne účinky (nejde o zmenené DNA, ale jej funkciu: mutagénna látka je často teratogénna, ale teratogénna látka nemusí byť nevyhnutne mutagénna) a reprotoxické účinky (látky majúce vplyv na plodnosť mužov i žien alebo také, ktoré môžu narušiť vývoj ešte nenarodeného dieťaťa: spontánny potrat, deformácia a pod.).

Európska únia aktuálne plánuje prehodnotiť všetky chemické látky (nielen tie, ktoré sa používajú v kozmetike) a zvažuje prípadnú klasifikáciu látky nazývanej CMR (skratka karcinogénny/kancerogénny, mutagénny, reprotoxický) na 3 úrovne: 1A (preukázaná), 1B (predpokladaná), 2 (podozrivá).

Zoči-voči rozvoju týchto vedomostí a obavám spotrebiteľov – ktoré sú niekedy reálne, niekedy skutočne prehnané alebo zle pochopené – sme posledné desiatky rokov svedkami objavenia sa čoraz viac značiek „prírodnej kozmetiky“ alebo „rastlinnej kozmetiky“ (rastlinné ingrediencie sa považujú za bezpečnejšie, čo však nie je úplná pravda). Spočiatku sa často stávalo, že základ týchto produktov bol veľmi „ropný“ z dôvodu pôsobenia silikónov a iných minerálnych olejov, ako aj syntetických konzervantov. Ale aktívne látky boli prevažne rastlinného pôvodu a „rastlinná kozmetika“ nás lákala, aj keď označenie „prírodná kozmetika“ je evidentne trochu prehnané, či dokonca niekedy mylné.

Potom prišli prvé špecifikácie (alias referenčné materiály), ktoré vylučovali akékoľvek použitie syntetických ingrediencií (od 50-tych rokov v Nemecku fingovala Neuform), následne sa odporúčali alebo museli povinne používať ingrediencie z bio poľnohospodárstva: Nature & Progrès (Francúzsko, 1998), BDIH (Nemecko, 2001), Cosmébio (Francúzsko, 2002), Ecogarantie (Belgicko, 2005) a pod. Rozširovaním sa trhu a stále sa rozrastajúcim počtom výrobcov a medzinárodných distribútorov prišli aj supra-nacionálne referencie: NaTrue v roku 2006 a Cosmos v roku 2011 (ale s účinnosťou od 2017).

So špecifikáciami už nie je viac nejasností: skutočná prírodná kozmetika sa vyhýba použitiu ingrediencií pochádzajúcich z petrochémie, teda minerálnym olejom a silikónom, má zakázané používanie ingrediencií z mŕtvych zvierat, geneticky modifikovaných organizmov, mikro-plastov, syntetické parfumy a konzervanty, uprednostňuje rastlinné aktíva, najmä bio pôvodu, rozvíja fair trade kanály pre komodity, je proti bio-pirátstvu (krádež miestneho know-how), podporuje používanie recyklovaných a recyklovateľných obalov, rastlinných atramentov, zdrojov energie, zakazuje od začiatku vykonávanie testov na zvieratách (v Európe je predaj kozmetiky testovanej na zvieratách zakázaný od roku 2013) atď. Táto „skutočná“ prírodná kozmetika sa teda neobmedzuje na „bez toho, bez tamtoho“: je naozaj eticky vedecká, sociálna a ekologická.

RAST VZBUDZUJÚCI ZÁVISŤ…

Napriek tomu, že bio kozmetika je ešte stále súčasťou úzko špecializovaného trhu (5 až 10 % z celkového kozmetického trhu), ročne sa jej podiel zvyšuje približne o 10 %, kým podiel tradičnej kozmetiky takmer nerastie. Trh s bio výrobkami láka prívržencov veľkých priemyselných skupín, ktorí nemajú rovnakú „DNA“ ako priekopnícke bio značky. Záujem týchto veľkých skupín je čisto obchodného charakteru. Prispôsobiť sa nárokom špecifikácií v rámci ich zvyčajných značiek im robí problém: tieto referencie hovoria o kultúre, ktorá sa im nepodobá…je prirodzená a častokrát odporuje technikám, ktoré tieto spoločnosti naďalej používajú.

Aké riešenie existuje pre kozmetický priemysel? Napríklad získať know-how od iných tak, že skúpia priekopnícke bio značky, ako to bolo v prípade spoločnosti L’Oréal, ktorá v priebehu roka 2018 skúpila nemeckú spoločnosť Logocos (založenú v roku 1978), známu vo Francúzsku najmä svojimi značkami Logona a Santé Naturkosmetik. Spoločnosť L’Oréal už v roku 2006 kúpila francúzsku bio značku Sanoflore, ktorá však nie je taká populárna ako Logocos. Skupina Clarins postupovala podobne a v roku 2010 skúpila Kibio…ktorá sa však prestala vyrábať v roku 2013, nakoľko značka bio klientelu nepresvedčila, keďže sa strašne podobala na Clarins.

Medzi spôsobmi účasti na rozvoji je aj vytvorenie ex nihilo riadne certifikovaných značiek (aby sme naďalej pokračovali v prípade spoločnosti L’Oréal, môžeme spomenúť spustenie značky La Provençale Bio na jeseň 2018, ktorá je určená do veľkých obchodných reťazcov a certifikovaná ako Cosmébio/Cosmos). Veľké spoločnosti s tradičnou kozmetikou našli iný spôsob, ako byť súčasťou trhu bez toho, aby sa museli prispôsobiť vysokým nárokom Bio histórie: „predefinovali“ bio kozmetiku podľa seba. Veľké skupiny tak investovali do vytvorenia normy ISO 16128, ktorá sa zakladá na práci Colipa z roku 2009.

Čo je Colipa? Asociáciu založili v roku 1962 a od roku 2012 je uznaná Cosmetics Europe – toto európske združenie spája predovšetkým veľkých výrobcov tradičnej kozmetiky: Bayer, Beiersdorf, Colgate-Palmolive, Estée Lauder, Henkel, Johnson et Johnson, LVMH, L’Oréal, Unilever atď.

V čísle 710 (január 2018) časopisu Nouvelles Esthétiques sme písali o rizikách spojených s touto normou, vďaka ktorej je možné legálne uvádzať na trh výrobky údajne „prírodné a ekologické“, ale so zmenenými požiadavkami v popise, čo sa prieči etike certifikovaných priekopníckych značiek.

Koncom februára 2018 francúzske združenie pre bio kozmetiku, Cosmébio, uviedlo, že prvé výrobky, ktoré sú podľa normy ISO 16128 prírodného pôvodu, sa dostali na pulty obchodov a uviedla aj konkrétny príklad tradičnej značky – marketingové tvrdenie povolené touto normou: „V súlade s prístupom k pokožke je tento krém vyrobený z 88 % z prírodných ingrediencií“ a príslušné percento bolo vypočítané „na základe normy ISO 16128“.

Je však potrebné pripomenúť, že pojem „ingrediencia prírodného pôvodu podľa normy ISO 16128“ zahŕňa „prírodné ingrediencie“ a „ingrediencie derivované z prírodných materiálov“. Práve tie druhé sú ingrediencie s obsahom prírodného pôvodu nad 50 %, čo znamená, že zvyšok, ktorý ich tvorí, nie je prírodného pôvodu. V tejto zašifrovanej formulácii Cosmébio je 12 % (100 % mínus 88 %) ingrediencií jasne syntetického pôvodu. INCI zoznam produktov ukázal pätnásť kontroverzných a nepovolených ingrediencií na označenie BIO, ktoré uvádzame v poradí podľa klesajúcej dôležitosti významu: PEG-100, vinyl dimethicone/methicone silsesquioxane crosspolymer, decyloxazolidinone, phenoxyethanol, dimethicone, carbomer, sodium polyacrylate, tromethamine, polyvinyl alcohol, PEG-7 glyceryl cocoate, BHT, polyquaternium-7, ethylhexylglycerin, methylsilanol tri-PEG-8 glyceryl cocoate.

Nie je žiadnym tajomstvom, že takýto produkt (obsahujúci okrem iného viacero typov silikónov a polyetylén-glykolov) nespĺňa presne očakávania spotrebiteľov, ktorí túžia po prírodnej kozmetike.

„INŠPIROVANÝ“ ALEBO „PODOBAJÚCI SA NA PRÍRODNÝ“

Tento typ produktov patrí sám o sebe do kategórie, ktorú už zopár rokov pomenúvame ako „podobajúca sa na prírodný“ alebo „inšpirovaná prírodou“, „nature inspired“ u anglicky hovoriacich či „naturnah“ pre nemecky hovoriacich. „Bio“, „Prírodný“, „inšpirovaný prírodou“… neinformovaní spotrebitelia majú čo robiť, aby sa v tom vyznali. Iste, kozmetika vytvorená na základe tradičnej chémie a taká, pre ktorú ingrediencie pochádzajúce z biologického poľnohospodárstva nie sú sine qua non podmienkou, dodržuje bezpochyby aj právne predpisy. Ale pri čoraz narastajúcom počte spotrebiteľov, ktorí skutočne túžia po produktoch výhradne na prírodnej báze, by sme mohli ľutovať toto zmätenie.

O to viac to platí, keďže zmätočne informujú aj tradiční distribútori, t.j. predajcovia, u ktorých bio a prírodné produkty netvoria základ bytia: veľké distribučné reťazce, parfumérie, lekárne, para-lekárne, kaderníci a pod. Títo distribútori vo svojich regáloch častokrát zmiešavajú výrobky certifikované ako bio s produktami „inšpirovanými prírodou“ a, samozrejme, aj s výrobkami, ktoré majú aktívne len niektoré látky a tie dávajú do popredia, aby sa „zviezli“.

Koncom septembra 2018 sme každoročne navštívili najprestížnejší európsky kongres v rámci prírodnej a bio kozmetiky Naturkosmetik Branchenkongress v Berlíne. Okrem toho, že sme participovali na konferencii aj na diskusiách pri okrúhlom stole renomovaných odborníkov kongresu, sme si nenechali ujsť príležitosť podieľať sa na neopakovateľnej „trend tour“ – poldňovej exkurzii po zaujímavých miestach nemeckého hlavného mesta, kde sa to „hmýri“ kozmetikou a najmä bio kozmetikou. Je vždy zaujímavé zistenie, že Nemecko je, ako si opäť môžeme pripomenúť, najvýznamnejším európskym trhom v rámci certifikovanej kozmetiky, a to ďaleko pred Francúzskom. Čo sme tam videli? Najmä záhadu okolo prírodnej kozmetiky v tradičnej distribúcii, ktorá nedokáže využiť spotrebiteľský dopyt. To je prípad drogériového predaja. Zabudnite na to, aký má zmysel toto slovo vo Francúzsku, kde sa takýto typ predaja prakticky vyparil. V Nemecku existujú tisícky supermarketov, ktoré sú niečo medzi para-lekárňami a parfumériami, či dokonca čoraz viac obchodmi s potravinami. Lídrami sú organizované reťazce: Rossmann (2055 predajní ku koncu roka 2017), Dm (1897 predajní), Müller (534) a challenger Budnikwosky alias Budni (182). Tieto drogérie sú v Nemecku obchodmi, ktoré ponúkajú najviac kozmetiky, čo tvorí 42 % certifikovaného drogériového predaja. Ale tieto drogérie nepredávajú len certifikovaný drogistický tovar: nachádzame tu medzinárodné značky, ktoré sa predávajú u nás v rámci veľkých obchodných reťazcov a parfumérie.

V auguste 2018 otvorila Budni, pôvodne regionálna spoločnosť zo severu Nemecka, v Berlíne svoj prvý obchod, ktorý nemal nič spoločné s drogériou, nakoľko ponúkal množstvo potravinového tovaru (vrátane čerstvého tovaru) v sekcii bio.

Po rozvoji nemeckých reťazcov bio supermarketov (Denn’s Biomarkt, Alnatura, Bio Company…) je rajón kozmetiky u Budni veľmi pôsobivý, ale problémom je, že bez hanby sa v ňom nachádzajú certifikované značky, ako aj tie „inšpirované prírodou“ (Naturnahe Kosmetik je kozmetika podobná prírodnej kozmetike), obsahujúce ingrediencie, ktoré špecifikácie bio výrobkov odmietajú. To naďalej vzbudzuje zmätok u stredne informovaných spotrebiteľov. V rajóne (oddelenom) s tradičnou kozmetikou môžeme vidieť prvú medzinárodnú značku dobre známych čistiacich prostriedkov Frosch (vo Francúzsku Rainett), ktorá obsahuje nepovolené ingrediencie, ale zároveň má aj doteraz nevídaný doplnok Naturnahe Kosmetik, čo by vo Francúzsku zrejme nebolo akceptovateľné.

Ďalšou takouto spoločnosťou je Zalando – veľmi známy online predajca oblečenia a obuvi (obrat 4,5 miliárd € v roku 2017), ktorá otvorila svoju prvú „kamennú“ predajňu v Berlíne a ktorú sme osobne navštívili. Nenašli sme tam žiadne módne produkty: iba kozmetiku, ktorá bola relatívne oddelená a medzi ňou bola tradičná kozmetika, „blízka prírode“ a našli sme zopár certifikovaných výrobkov (najmä špecializovaných značiek), a to v relatívne luxusnom prostredí. Prírodné (alebo takmer prírodné) produkty predstavovali podstatnú časť celkových výrobkov v obchode, ale boli medzi nimi aj rôzne druhy, ktoré môžu osloviť značnú časť bio nadšencov…a zmeniť „historické“ zmýšľanie nemeckých bio obchodov a obchodov s diétnou stravou (Bioläden et Reformhäuser), či lídrov o oblasti drogérie.

ŽIADAJTE ORIGINÁL!

Priznajme si to: názov nášho článku hovorí o „fake bio“, čo je samo o sebe provokatívne. Musíme však uznať, že mnoho spotrebiteľov stále nedokáže rozoznať autentický bio „oficiálny“ certifikovaný výrobok podľa ISO 16128 od produktu „blízkeho prírodnému“ či produktu „sčasti bio“. Každý z nás má na výber, či uprednostní bio kozmetiku, a to bez ohľadu na dôvody: obavy o zdravie, ekológia a životné prostredie, zachovanie prírodných zdrojov a trvalý rozvoj, starosť o jednotný a solidárny trh a pod. Ale keď sa už spotrebiteľ raz rozhodol – a my sme presvedčený postupne budú všetci spotrebitelia nielen viac informovaní, ale aj náročnejší – má nárok na absolútnu transparentnosť, nie na „polopravdy“.

Pri istejšom rozvoji kozmetických výrobkov, ktorý minimalizuje riziká v prostredí javiacom sa ako zdroj potencionálnych problémov, zohrávajú kozmetičky veľmi dôležitú úlohu odborníkov. Táto ich úloha spočíva okrem iného vo výbere produktov, ktoré používajú. Na rozrastajúcom sa trhu – pomalom, ale bezpochyby potrebnom – je potrebné produkty ponúkať autentickým spôsobom a neuspokojiť sa so žiadnym „približne“. V opačnom prípade riskujete sklamanie zákazníkov, ktorí sa budú cítiť podvedení, pretože ich očakávania sa nenaplnili.

Preto v rámci prírodnej kozmetiky by kozmetička mala „žiadať originál“: aktuálne máme k dispozícii iba „historické“ špecifikácie bio výrobkov, ktoré ako jediné poskytujú určité reálne záruky, ale zoznam obsahuje iba minimum bio ingrediencií a ponúka skôr negatívne vymedzenie zakázaných ingrediencií a iných vecí. Bez ohľadu na to, či ide o Cosmos (ktorá aktuálne zgrupuje Cosmébio, BDIH, La Soil Association a pod), o NaTrue, o Nature & Progrès alebo o Demeter, či iné certifikované európske spoločnosti: dôležité je vybrať si značku, ktorá nezastala niekde v strede a svoju prácu nerobí iba na polovicu. Práve takéto značky sú „skutočne bio“ a práve ich si ľudia čoraz viac žiadajú.